Dnes sme už zrána okúsili príchuť života školáka. Počas návštevy ZŠ nám pani učiteľka v siedmich aktivitách v krátkosti predstavila ako prebieha naozajstné vyučovanie. Plnili sme zadané úlohy spolu s kamarátkou lienkou, na ktorú sme si lepili bodky za každý úspešne vyriešený problém. Hľadali sme stratené farby, triedili geometrické tvary, priraďovali  k počtu bodiek na kocke príslušné čísla. Dokonca sme si stihli aj od pľúc zaspievať - tlieskanie, plieskanie, lúskanie sa ozývalo triedou i chodbou školy. Radi si to ešte zopakujeme.

Šuchot opony, doširoka otvorené očká, zatajený dych - zavítalo k nám Divadielko Gašparko s predstavením Snehulienka a sedem trpaslíkov. Okamihy dramatických scén, pri ktorých deti s napätím očakávali, čo sa udeje, sa striedali so scénami plnými humoru, deťom blízkemu. Osud Snehulienky, ktorá sa dostala do nemilosti krutej, sebeckej kráľovnej nám nebol ľahostajný...pospevovali sme si spolu s trpaslíkmi "Hej hou, hej hou..." veriac, že všetko sa dobre skončí. Bol to pre nás krásny umelecký zážitok.

...hurá do vody! Tešili sme sa na bazén, predplaveckú prípravu i hry vo vode. Užili sme si radovánok s loptami, kruhmi, plaveckými doskami ale aj relaxu pod teplou prikrývkou v oddychovej zóne. Príjemnú atmosféru znásobovala tiež hudba, ktorá nás všetkých burcovala k maximálnemu výkonu v splývaní v ostatný deň, kedy nám boli udelené vysvedčenia. Plní zážitkov sme sa denne vracali späť do školy k svojim kamarátom a delili sme sa s nimi o svoju radosť. Týždeň však ubehol veľmi rýchlo a ešte aj teraz s nostalgiou spomíname na milé spoločné chvíle vzdelávania a hier vo vode.

Na tento deň sme sa tešili už dlho a 4.2. 2016 sme sa konečne dočkali. Prezliekli sme sa za Indiánov a Indiánsky  karneval  sa mohol začať. Naše masky boli plné nápadov, farieb, pierok, tomahawkov, lukov a šípov. Na začiatok sme si spoločne sadli do kruhu a predstavili sa. Malí indiáni sa pýšili netradičnými menami, ako napríklad Biela holubica, Spiaca princezná, Čierny kôň či Čierna mačka. S najväčšou odvahou a statočnosťou sme sa zabavili pri súťažiach. Hľadali zvieratá podľa stôp, zvládli sme sa jazdu na koni a dokonca sme lovili aj ryby. Pri stole hojnosti sme sa posilnili dobrotami a za zvukov indiánskych piesni sme sa vytancovali a vyšatili. Nakoniec zasadla pri ohni rada starších, ktorí rozhodli, že všetci naši indiáni zložili skúšky odvahy a zaslúžia si odmenu.  

Zima nám už konečne dopriala sneh a hoci ho nie je veľa, nemali by sme zabúdať na zvieratká v lese. Potravu si musia väčšinou hľadať samé, a preto sme sa rozhodli , že im pri tom pomôžeme.  Pripravili sme si s pomocou pani kuchárky samé dobroty, ako napríklad:  mrkvičku, jabĺčko, suchý chlebík či oriešok. Spoločne s pani učiteľkami sme zvieratkám potravu odniesli do neďalekého lesíka. Keďže sme nenašli  krmelec,  potravu sme im uložili na zem a na stromy. Dúfame, že si všetko zvieratká nájdu a potešia sa. Určite sa v blízkej dobe pôjdeme pozrieť, či si všetko našli a pojedli.

V piatok 18.12.2015 sme sa spoločne so školákmi vybrali do divadla Babadlo na vianočné predstavenie ,,Radujme sa, veseľme sa!“ Na začiatku nás privítali pastieri, ktorí naháňali ovečky do košiara. Anjelik z nebíčka nám priniesol zvesť o narodení Ježiška. Všetci sa radovali a priniesli mu dary. Pokloniť sa mu prišli aj Traja králi. V závere sme si  vypočuli  v krásnom podaní hercov pieseň ,,Tichá noc“. Popriali nám krásne, požehnané a pokojné Vianoce. S vianočným zážitkom sme sa s veľkou radosťou a dobrou náladou vrátili naspäť do školy a škôlky.

Znova nastal čarovný čas Vianoc. Pri svetle sviečok a krásnych vianočných melódií sme priniesli k Vám kúsok vianočnej atmosféry. Naši maličkí škôlkari si postavili snehuliačika, zaspievali nám ako sa sype sneh a dokonca nás prekvapili aj anglickou pesničkou. Ani škôlkari z veľkej triedy sa nedali zahanbiť. Zaspievali nám o vianočnom zázraku, dokonca aj v angličtine. V krásnej scénke sa anjelikom podarilo rozveseliť smutnú vločku, spoločne si zatancovať  a nakoniec nás potešili piesňou s názvom Vianocujem. Všetci sme si odniesli domov malý darček a hrejivý pocit pri srdiečku. Vianoce sa môžu začať!

Dňa 14.12.2015 sme prišli do škôličky s veselou náladou. Prečo? Pretože sme sa všetci tešili na pečenie medovníčkov. Hneď ráno sme si pripravili voňavé medovníkové cesto, ktoré sme nechali chvíľku odpočinúť. Po výdatnej desiate sme sa veselo pustili na vaľkanie cesta, vykrajovanie, pečenie a sladké ochutnávanie. Užili sme si spolu veľa zábavy a verte, že na konci našej práce sme všetci tak trochu vyzerali ako tie medovníčky. Každý mal na sebe trošičku múky, cukru či cestíčka, no každému  z nás svietil na tvári spokojný úsmev z dobre vykonanej práce. 

Vianočné prípravy a zhon sú v plnom prúde,a inak tomu nebolo ani u nás v škole. Pre žiakov a ich mamky sme pripravili tvorivé dielne. Vzácnosťou medzi nami bol aj jediný otecko. Mal okolo seba malé pomocníčky a tak mu práca išla od ruky. Deti naučili mamky, ako sa robia vlnené čiapočky, spolu vymaľovali malé hlinené kvetináčiky, zhotovili vlásky, vystrihli šál a celé to zložili ako lego do nádherných postavičiek. Pracovný ruch ako v dielni Deda Mráza. Korunku krásy tomu dali maličké očká, ktoré postavičkám vdýchli život. Mamky, otecko a deti, zaslúžite si veľkú pochvalu za  šikovnosť a usilovnosť.

Školáci zažili ďalší vzrušujúci deň. Na pozvanie Doktorky Kochovej a Študentskej rady Pedagogickej fakulty  Prešovskej univerzity sme mali možnosť zažiť atmosféru vianočných trhov .  Na fakulte nás milo privítala teta Hedviga a hneď sa nás ujali študentky- budúce pani učiteľky.  Ponúkaný tovar bol od výmyslu sveta. Všetko ručné práce. Nevedeli sme, kam sa skôr pozerať. Ani my sme sa nedali zahanbiť a zaplnili sme náš predajný pultík vlastnoručne zhotovenými  výrobkami. A verte, že mali úspech.  Rolu predavačiek na seba okamžite prevzali dievčatá, ale najväčší obchodný duch  sa prejavil u  Veroniky, ktorá pultík neopustila ani na minútu. Aby žiakom v našom predajnom  stánku nebolo dlho, mali pre nich študentky  pripravené rôzne aktivity: zdobenie medovníkov, prehliadku Pedagogickej fakulty a dokonca ich prepašovali  na vyučovanie hudobnej výchovy, prírodovedy a slovenského jazyka. Počas trhov nakukli aj do miestnosti , kde práve prebiehala  akcia Darovanie krvi. Odmenou za našu snahu  nám bol vianočný detský punč a chutný obed vo vysokoškolskej jedálni.

7.decembra do našej MŠ zavítala velikánska návšteva. Veľkých i malých mravčekov prekvapilo predpoludním klopanie na dvere. A za dverami stál on - sám Mikuláško. Keďže sa nesluší, aby návšteva čakala pri dverách, okamžite sme ho pozvali medzi nás a usadili na našej kráľovskej stoličke. Veď taký vážený hosť si zaslúži aj patričné miesto. Povzbudení jeho slovami sme sa pustili do recitovania a spevu mikulášskych pesničiek a básničiek. Mikuláško nám za naše pekné celoročné správanie prichystal aj prekvapenie - štedré mikulášske balíčky plné sladkých i zdravých dobrôt. Ale ani on neobišiel naprázdno. Darčekom mu boli naše slová vďaky, objatia a dievčenské pusinky, ktoré ho budú určite ešte dlho hriať pri srdiečku. 

Príchod divadielka Gašparko nám vždy vyčarí úsmev na tvári. Ani v utorok 10.novembra tomu nebolo inak. Tentokrát sme sa s rozprávkovými bábkami preniesli do ďalekého Orientu a sledovali príbeh Aladinova čarovná lampa. Napätí sme sledovali putovanie Aladina a všetkými desiatimi mu držali palce, aby sa mu podarilo prekabátiť zlomyseľného čarodejníka. A ako to už na konci býva, nášho hlavného hrdinu postretlo nevídané šťastie - láska a spoločný život s krásnou a múdrou princeznou.

V piatok 30. novembra 2015 sme sa rozhodli potešiť našich starkých a prispieť krátkym programom k ich októbrovému sviatku. Spevom ľudových piesní sme sa spoločne s nimi preniesli do čias ich mladosti, počas ktorých si zaspomínali na svoje radostné roky života a pod stolom im potajme skákali nohy do tanca. Babkám a deduškom na záver zarecitovali Klaudika, Lenka a Malvínka peknú básničku, za čo si vyslúžili velikánsky potlesk.

Zlatožltý list k nám letí, jeseň zdraví všetky deti: „Vediem vietor, cválam na ňom opreteky so šarkanom.“ Lenže šarkan ako vták, vyletí až nad oblak. A hore si nájde hneď kamarátov aspoň päť.

Touto básničkou sme sa v pondelok 19. októbra 2015 nabudili k práci a spoločnými silami sa pustili do výroby šarkaních kamarátov. Do Šarkaniády sa zapojili aj rodičia a rodinní príslušníci našich detí, a majstrovali ostošesť. Spoločne sme rozmýšľali, strihali, kreslili, lepili šarkanom vlasy, zapletali vrkoče z vlny, a pritom nám z rádia hrala veselá hudba, ktorá nás povzbudzovala v tvorivom dianí. V závere sme šarkanom vymysleli mená a za pekné predstavenie lietajúceho kamaráta, a šikovné ruky pri práci sme získali diplom a malú hračku ako spomienku na krásne prežitý deň. 

Pri príležitosti Mesiaca úcty k starším sme sa na škole rozhodli, že si pozveme starých rodičov našich žiakov na netradičné tvorivé posedenie. Babky prišli s dobrou náladou, úsmevom na tvári a ako je to pre babky typické nie s prázdnymi rukami. Napiekli vnúčatám sladké koláče. Tie si pre nich pripravili kratučký program ľudových piesní a hrejivých veršíkov od pána Rúfusa. No a potom už nastala ozajstná tvorivá atmosféra. Pri kávičke a chutnom čaji sa im pod rukami menili obyčajné javorové listy na krásne kytice ruží. Veď posúďte sami. Babky si  nad fotkami zaspomínali na  svoje školské časy a dokonca si aj zavtipkovali  a jedna druhú doberali . V školských laviciach sa na chvíľu zmenili na malé neposedné školáčky. Už len vrkoče im chýbali. 

V rámci preventívneho projektu Zdravý úsmev  sa veľkí mravčekovia , spolu so žiakmi našej ZŠ, vybrali  v piatok 9.októbra 2015 na Katedru dentálnej hygieny FZO PU v Prešove. Formou zážitkového učenia sme sa zahrali na zubných lekárov a sestričky, a tzv. fantómom sme čistili, počítali a prezerali zúbky. V ďalšej miestnosti sme si s milými študentkami dentálnej hygieny nasadili sterilné rúška, okuliare a vyskúšali prácu so zubo-lekárskym zrkadielkom. Páčilo sa nám nielen zubárske vybavenie, ale v role pacientov sme sa aj navzájom povozili v zubo-lekárskom kresle. Skúsili sme si aj vysávanie slín slimáčikom a špeciálnou trubičkou. V závere nášho stretnutia sme si vytiahli pribalené zubné kefky a ukázali, ako si vieme správne čistiť zúbky. Odmenou nám boli omaľovánky a zubné pasty, ktoré sme si pribalili do ruksakov ako výslužku.

25.septembra sa žiaci 3. a 4. ročníka  ZŠ zapojili do verejnej zbierky BIELA PASTELKA, ktorú vyhlásila Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Pani riaditeľka nás ochotne uvoľnila z vyučovania a tak vyzbrojení tričkom, pútačom a pokladničkou sme sa pustili oslovovať ľudí v Gregorovciach.  Počasie nám príliš neprialo, ale vydržali sme. Povzbudzovali nás úsmevy okolidúcich a príspevky do našej zbierkovej pokladničky. Každý prispievateľ dostal od nás na pamiatku malú bielu pastelku. Nevedeli sme sa dočkať, kedy budeme môcť spočítať výsledok našej zbierky. Potešilo nás, že sa nám podarilo vyzbierať 54 Eur. Hrial nás  dobrý pocit , že sme mohli momôcť a to hlavne vďaka ľuďom, ktorí sú ochotní pomáhať. Ďakujeme Gregorovce.

V novom školskom roku sme sa s triedou veľkých mravčekov zúčastnili EKOFESTU 2015. 24.septembra sme sa vydali do Ekoparku Holá Hora v Prešove. Smerovali sme na akciu Ornitologické sledovačky. Už pri vstupe sme si prezreli mapu ekocentra a vyrazili ku zvieratkám. Po prehliadke príbytkov sme sa presunuli na prvé stanovište, kde sme si cibrili hmat a pamäť pri hmatovej búdke. Po úspešnom uhádnutí prírodnín sme dostali sladkú odmenu, na ktorej sme si hneď aj pochutnali. Vedomosti o lesných zvieratkách sme si preverili pri hádankách, ktoré pre nás mala nachystané zamestnankyňa z ochrany prírody. Ďalším stanovišťom nás okrem dvojice mladých ornitológov sprevádzala aj kamarátka sýkorka, ktorá nás svojim štebotaním vyprevadila k poslednej zastávke – výrobe vtáčej búdky. S veľkou radosťou sme sa po jej zmontovaní pustili do jej zdobenia a kreslili ostošesť. Unavení, ale obohatení o nové poznatky a zážitky sme sa vrátili do MŠ, aby sme snívali o krásne prežitom dni.

Začiatok školského roka sme poňali trochu netradične. Vďaka výhre v súťaži Recykluj a vyhraj sme získali účasť na koncerte Integrácia 2015 v Bratislave. Vybrali sme sa na dlhokánsku cestu vlakom. Po príchode do Bratislavy sme sa ubytovali v apartmáne Maximilián a mali sme to šťastie, že nám "pán domáci"- Miroslav Vetrík, organizátor korunovačných dní v Bratislave, vybavil návštevu Dómu sv. Martina a dokonca nás sám aj sprevádzal. Ďakujeme. Potom sme sa presunuli po Moste SNP  do Incheba expo arény na výstavu Titanicu. Výstava bola fascinujúca. Pri vstupe sme dostali repliky lodných lístkov a elektronického sprievodcu.Videli sme rôzne artefakty vylovené z Titaniku, model lode i potopeného vraku a  dokonca sme si mohli siahnuť aj na ozajstný ľadovec.V závere prehliadky si každý mohol podľa vstupenky - palubného lístku zistiť, či ten jeho pasažier prežil plavbu. Po celom dni cestovania nás dážď zahnal späť do apartmánu, kde nám dobre padla výborná večera od našich milých pani učiteliek. A po večeri nás zlákala voňavá posteľ. Hneď ráno sme sa pobalili, staršie dievčatá pomohli s prípravou desiaty pre hladné krky. Ešte raz sme sa rozlúčili s pánom Vetríkom a ponáhľali sme sa na koncert. Čakanie na autobus sme si skrátili fotením pred Prezidentským palácom a fontánou. Pred štadiónom to vrelo ako v úli, ale netrvalo dlho a už sme sedeli dnu. Program bol úžasný, účinkujúci skvelí a dojmy a zážitky...ojoj...nemáme slov. Ani sme sa nenazdali a bolo nám treba pobrať sa domov. Ešte malý suvenír na pamiatku, a potom už len "Dovidenia, možno o rok na Integrácii 2016".

Hurá do mliekarne!  Veľmi sme sa potešili, keď sme sa dozvedeli, že spolu s 1.miestom za naše super VESELÉ TENISKY vyhrávame aj exkurziu v mliekarni v Sabinove. Veď kto by nechcel vidieť, ako sa vyrába také maslo, tvaroh, integráčiky a jogurty. Už pri bráne nás veľmi milo privítal MVDr. Kunda, ktorý nás najprv zaviedol do konferenčnej miestnosti, kde nás v krátkosti oboznámil s históriou a výrobou podniku. Boli sme sa pozrieť na prečerpávanie mlieka do obrovských tankov. Potom nás navliekol do bielych plášťov(vyzerali sme ako duchovia) a previedol nás výrobnými halami. Všade to voňalo tvarohom a vanilkou. No nie všetky nošteky zvládli vôňu tvarohu. Videli sme ako sa vyrába maslo, tvaroh a dokonca aj náš obľúbený integráčik. V závere exkurzie nás pohostili. Každý  mohol zjesť, koľko vládal. Najviac nám chutil ešte teplý integráčik priamo z výrobnej linky.Na cestu nás ešte poriadne nabalili. Pri bráne sme sa  pánovi Kundovi poďakovali za prehliadku a rozlúčili sme sa. Cestou domov sme sa ešte zastavili na zmrzlinu a strávili pekné chvíle v sabinovskom parku. Ešte raz veľké "Ďakujeme" za zážitky z mliekarne Milk-Agro.